| Information | |
|---|---|
| has gloss | (noun) (Judaism) a Jewish festival (traditionally 8 days from Nissan 15) celebrating the exodus of the Israelites from Egypt Passover, Pesach, Feast of the Unleavened Bread, Pesah |
| has gloss | eng: Passover (Hebrew, Yiddish: פֶּסַח Pesach, Tiberian: , Israeli: Pesah, Pesakh, Yiddish: Peysekh, Paysakh) is a Jewish and Samaritan holy day and festival commemorating the Hebrews' escape from enslavement in Egypt. |
| lexicalization | eng: Feast of the Unleavened Bread |
| lexicalization | eng: Pass over |
| lexicalization | eng: Passover |
| lexicalization | eng: Pesach |
| lexicalization | eng: Pesah |
| lexicalization | eng: Pesaḥ |
| subclass of | (noun) a religious holiday that falls on different dates in different years movable feast, moveable feast |
| has subclass | (noun) the Jewish feast of the Passover Pascha, Pasch |
| Meaning | |
|---|---|
| Afrikaans | |
| lexicalization | afr: Paasfees |
| Arabic | |
| has gloss | ara: عيد الفصح اليهودي (بالعبرية: פֶּסַח پيسَح) هو أحد الأعياد الرئيسية في اليهودية، ويحتفل به لمدة 7 أيام بدأ من 15 أبريل حسب التقويم اليهودي لإحياء ذكرى خروج بني إسرائيل من مصر الفرعونية كما يوصف في سفر الخروج. |
| lexicalization | ara: عيد الفصح اليهودي |
| Standard Arabic | |
| lexicalization | arb: عيد الفصح اليهودي |
| lexicalization | arb: عيد الفصح |
| Egyptian Arabic | |
| has gloss | arz: عيد الفصح ، فى المسيحيه و اليهوديه. بيعتبره اليهود ذكرى خروج بنى اسرائيل من مصر هربانين من فرعون، و تعديتهم البحر ( كلمة فصح معناها " تعديه " ). |
| lexicalization | arz: عيد الفصح |
| Breton | |
| lexicalization | bre: Pask |
| Bulgarian | |
| has gloss | bul: Пасха е осемдневен празник, на който се чества извеждането на евреите от Египет. |
| lexicalization | bul: Пасха |
| lexicalization | bul: Великден |
| Catalan | |
| has gloss | cat: La pasqua jueva o Pésah (en hebreu: , // "passar per damunt", en jiddisch Peisah) és una festa jueva de set dies que comença el dia 15 del mes de Nissan. La festa commemora el suposat èxode dels hebreus dEgipte, la seva fugida del captiveri va ocórrer aproximadament durant el 1250 aC. |
| lexicalization | cat: pasqua jueva |
| lexicalization | cat: Pasqua |
| lexicalization | cat: Pésah |
| Show unreliable ▼ | |
| lexicalization | cat: pasqua |
| Cebuano | |
| lexicalization | ceb: Paskwa |
| Czech | |
| has gloss | ces: Pesach (: ), často nazývaný „Svátek nekvašených chlebů“ nebo „židovské velikonoce“ je jedním z nejdůležitějích židovských svátků a zároveň jedním z nejstarších vůbec (jelikož příkaz k jeho dodržování byl dán jako jeden z mála ještě před darováním Tóry na Sinaji). Společně se svátky Šavu'ot a Sukot se řadí mezi tři poutní svátky, které se každoročně slaví a které připomínají vyjití z otroctví a cestu ke svobodě. Je svátkem osvobození židovského národa z tyranského zajetí a zároveň slavnostní probouzení půdy a země. |
| lexicalization | ces: Pesach |
| lexicalization | ces: Velikonoce |
| Mandarin Chinese | |
| lexicalization | cmn: 復活節 |
| lexicalization | cmn: yú yuè jie |
| lexicalization | cmn: 逾越節 |
| lexicalization | cmn: 逾越节 |
| Welsh | |
| lexicalization | cym: Pasg |
| Danish | |
| has gloss | dan: :Denne artikel handler i første række om den jødiske påske. For den kristne påske, se påske. ---- |
| lexicalization | dan: pesach |
| lexicalization | dan: jødisk påske |
| lexicalization | dan: Pesach |
| lexicalization | dan: påske |
| German | |
| has gloss | deu: Pessach (hebräisch: פסח,aramäisch Pas-cha, deutsch „Vorüberschreiten“) gehört zu den zentralen Festen des Judentums. Es erinnert an den Auszug aus Ägypten, also die Befreiung der Israeliten aus der dortigen Sklaverei, mit der sie nach dem Tanach als eigenes, von Gott erwähltes Volk in die Geschichte eintraten. Die Nacherzählung (Haggada) verbindet jede neue Generation der Juden mit ihrer Ursprungsgeschichte. |
| lexicalization | deu: Pessach |
| lexicalization | deu: Passahfest |
| lexicalization | deu: Ostern |
| Show unreliable ▼ | |
| lexicalization | deu: Passah |
| Modern Greek (1453-) | |
| lexicalization | ell: Πάσχα |
| Esperanto | |
| has gloss | epo: Pesaĥo (alinome juda Pasko aŭ hebrea Pasko) estas juda festo. Ĝi okazas dum nordhemisfera printempo. Aliaj nomoj estas "la festo de la printempo", "la festo de la libero", kaj "la festo de la macoj". Ĝi estas festo de la eliro de la izraelidoj el antikva Egipto, rakontita en la libro de la Biblio Eliro. Ĝi komenciĝas la 15-an de la juda monato Nisan (sed kiel ĉiuj judaj festoj, ĝi komencixas en la vespero de la antaŭa tago), kaj daŭras sep tagojn (ok tagojn ekster Israelo). Dum la unua nokto (kaj dum la dua ekster Israelo), judoj faras ritan festenon nomata Seder (ordo en la hebrea), en kiu ili rakontas la eliron per fiksita ritordo kaj multe da simbolismo. Dum la tuta festo, judoj ne manĝas panon kaj aliajn fermentaĵojn, kaj forigas tiujn de sia posedo. Maco estas biskvit-simila manĝaĵo farita el faruno kaj akvo kaj bakita je alta temperaturo antaŭ ol ĝi povas fermenti. Ĝi anstataŭas panon dum Pesaĥo. Laŭ la tradicio, kiam la izraelidoj eliris el Egipto, ili eliris haste, kaj ne havis tempon lasi al sia pano fermenti, kaj tiel rezultis maco, kaj tial oni manĝas macon dum Pesaĥo, kaj evitas fermentaĵojn. |
| lexicalization | epo: Pasko |
| lexicalization | epo: Pesaĥo |
| lexicalization | epo: hebrea Pasko |
| lexicalization | epo: juda Pasko |
| Show unreliable ▼ | |
| lexicalization | epo: Hebrea Pasko |
| lexicalization | epo: Pasko1 |
| Basque | |
| lexicalization | eus: Pazko |
| Faroese | |
| lexicalization | fao: Páskir |
| Persian | |
| has gloss | fas: پسح: جشن بهار کلیمیان |
| lexicalization | fas: پسح |
| Finnish | |
| has gloss | fin: Pesah tai pesach on juutalainen juhla, josta kristittyjen pääsiäinen on saanut alkunsa. Silloin muistellaan exodusta, israelilaisten vapautumista Egyptin orjuudesta. Pesahin vietto alkaa nisan-kuun neljännentoista päivän iltana. |
| lexicalization | fin: pesah |
| lexicalization | fin: pääsiäinen |
| French | |
| has gloss | fra: La Pâque juive (en hébreu : , Pessa’h « [Il] passa [par-dessus] » (en yiddish / Paysoh’, en latin ), également appelée Zman Heroutenou « Le Temps de notre liberté », ’Hag HaMatzot « la fête des azymes », ou ’Hag HaAviv « la fête du printemps» (ou plutôt traduite par « fête du blé » chez les Karaïtes), est une fête juive de 7 jours (8 jours en dehors de la terre d'Israël). |
| lexicalization | fra: Pessa'h |
| lexicalization | fra: Pâques |
| lexicalization | fri: Peaske |
| Friulian | |
| has gloss | fur: La peraule Pasche e derive dal ebraic pèsach che al significhe "passà oltri" e e je stade istituide la sere prime che i ebreus a marcjassin da presonie dal Egjit. |
| lexicalization | fur: Pasche ebraiche |
| Gaelic | |
| lexicalization | gla: Càisg nan Iùdhach |
| Galician | |
| has gloss | glg: A Pascua, ou pesagh en hebreo פֶּסַח ("saltar") (escrito a miúdo como pessach), é unha das festividades xudías máis importantes, xunto co Iom Quipur. A observancia desta festa é maioritaria na comunidade xudía, mesmo entre as persoas non relixiosas. Dura unha semana, e as datas varían segundo o calendario hebreo. Conmemorase a saída de Exipto dos fillos de Israel. |
| lexicalization | glg: Pessach |
| Ancient Greek (to 1453) | |
| lexicalization | grc: πάσχα |
| Hebrew | |
| has gloss | heb: פסח הוא חג מקראי, הראשון בחגי ישראל, שעליהם נצטווה עם ישראל בתורה, לציון יציאת בני ישראל ממצרים מעבדות לחירות. חג זה נמנה עם שלוש הרגלים המופיעים בתורה והראשון שבהם. . החג נחוג במשך שבעה ימים (בחו"ל: שמונה ימים), החל ביום ט"ו בניסן. החג מתאפיין בחובה לאכול מצה בלילה הראשון ובאיסור אכילת חמץ בכל ימי החג. בזמן שבית המקדש היה קיים, בני ישראל היו עולים לרגל לירושלים, ואוכלים שם את קורבן הפסח בליל הסדר . |
| lexicalization | heb: פסח |
| lexicalization | heb: פסחא |
| Hindi | |
| lexicalization | hin: pAsaovara |
| Croatian | |
| has gloss | hrv: Pasha (grč. pasha, aram. pasha, hebr. pesah) jedan je od židovskih blagdana. To je spomen na izlazak, koji je izbavio Hebreje iz egipatskog ropstva. Nakon što su postali sjedioci, Izraelci su u Kanaanu ujedinili pashalnu večeru sa sedmodnevnim svetkovanjem blagdana Beskvasnih kruhova (macot). Potom je Jošija proveo centralizaciju bogoštovlja i odredio svetkovanje u središnjem svetištu u Jeruzalemu. U Isusovo vrijeme su se Mojsijevi vjernici sabirali u Jeruzalemu radi žrtvovanja i blagovanja janjeta. Pedeseti dan poslije Pashe, slavi se blagdan Šavuot. |
| lexicalization | hrv: Pasha |
| lexicalization | hrv: Uskrs |
| Hungarian | |
| has gloss | hun: A Gergely-naptár szerint: * 5766: 2006. április 12–19. * 5767: 2007. április 2–9. * 5768: 2008. április 19–26. * 5769: 2009. április 9–16. * 5770: 2010. március 30–április 6. * 5771: 2011. április 19–26. * 5772: 2012. április 7–14. * 5773: 2013. március 26–április 2. |
| lexicalization | hun: Peszah |
| lexicalization | hun: Peszáh |
| lexicalization | hun: pészah |
| lexicalization | hun: Pészáh |
| lexicalization | hun: Pészah |
| lexicalization | hun: húsvét |
| Armenian | |
| lexicalization | hye: Զատիկ |
| Indonesian | |
| has gloss | ind: Festival Pesakh umat Yahudi, atau Paskah Yahudi (Ibrani, dan Yiddish: פֶּסַח, Tiberias: , Ibrani: Pesach, Pesah, Pesakh), adalah perayaan yang dirayakan pada hari ke-14 dalam bulan yang disebut Nisan (; , ), bulan pertama kalender Ibrani selama delapan hari. Festival ini berakhir pada hari ke-21 Nisan di Israel, dan hari ke-22 Nisan diluar Israel dan dirayakan untuk memperingati keluarnya bangsa Israel dari Mesir. |
| lexicalization | ind: Paskah Yahudi |
| lexicalization | ind: Paskah |
| Icelandic | |
| has gloss | isl: Páskahátíð gyðinga sem er nefnd Pesaḥ á hebresku פֶּסַח( [pèsaḥ]), einnig skrifað Pesach, er ein af þremur meginhátíðum Gyðinga og er haldið upp á hana frá þeim 15. í mánuðinum nisán. Eigi má snerta venjulegan kornmat eða sýrðar brauðvörur meðan á hátíðinni stendur. |
| lexicalization | isl: Páskahald gyðinga |
| Italian | |
| has gloss | ita: Pesach o Pesah (detta anche Pasqua ebraica), è una festività ebraica che dura otto giorni (sette nella sola Israele) e che ricorda lesodo e la liberazione del popolo israelita dallEgitto; la Pasqua cristiana - pur con nuovi significati cristologici - trae origine da questa festività. |
| lexicalization | ita: Pesach |
| lexicalization | ita: Pasqua ebraica |
| lexicalization | ita: Pesah |
| lexicalization | ita: Pasqua |
| lexicalization | ita: pasqua |
| Japanese | |
| has gloss | jpn: 過越(すぎこし)とは、 |
| lexicalization | jpn: 過越 |
| Georgian | |
| has gloss | kat: ფესახი (ივრითი, იდიში: ) ანუ ქართ. პასექი არის უდიდესი ებრაული და სამარიული დღესასწაული, რომელიც აღინიშნება ყოველწლიურად ებრაული კალენდარის ნისანის თვის მე-15-ე დღიდან 21-ე (22-ე) დღის ჩათვლით. დღესასწაულის თარიღი თანამედროვე საერთაშორისო კალენდარით მოძრავია და მარტში ან აპრილში აღინიშნება. ფესახი არის ერთ-ერთი სამი პილიგრიმული დღესასწაულიდან. იგი ეძღვნება უფლის მიერ ებრაელთა გამოხსნას ეგვიპტელთა მონობიდან, პირველშობილ ყრმების გადარჩენას (რასაც წინ უძღვოდა ღვთის რისხვა ეგვიპტელთა მიმართ) და ანტიკური ევიპტიდან ებრაელთა გამოსვლას. საუფლო დღესასწაულზე (ისრაელში შვიდ და ისრაელის გარეთ რვა დღის მანძილზე) ებრაელები იცავენ მარხვას უფუარი პურის კვერით . |
| lexicalization | kat: ფესახი |
| lexicalization | kat: აღდგომა |
| Korean | |
| has gloss | kor: 유월절(逾越節) 또는 과월절(過越節) (, pasach나 pesah로 음역됨)은 유대인의 기념일로 이스라엘 민족이 고대 이집트로부터 탈출한 것을 기념하는 날로 유대력으로 1월 14일 저녁이다(레23:5). 2008년에는 4월 20일이었다. |
| lexicalization | kor: 유월절 |
| lexicalization | kor: 부활절 |
| Latin | |
| has gloss | lat: Pascha (-orum), vel Dies Paschalis, a fonte Hebraico פסח (quod hodie pésakh sed olim paskh enuntiatur), est: |
| lexicalization | lat: Pascha |
| Latvian | |
| lexicalization | lav: Lieldienas |
| Limburgan | |
| lexicalization | lim: Paosje |
| Lithuanian | |
| has gloss | lit: Pascha, , (Velykos) - viena svarbiausių religinių metinių švenčių žydams. Nuo VII a. pr. m. e. vykdavo tik Jeruzalėje. Jėzaus laikais Jeruzalės gyventojų skaičius (apie 40 000 žmonių) Paschos metu, užplūdus maldininkams, padidėdavo iki 150 000. Pascha vykdavo nisano mėnesį (pagal dabartinį kalendorių nuo vidurio kovo iki vidurio balandžio) 14 d. išvakarėse. Tą vakarą kiekviena šeima aukodavo ėriuką: taip būdavo paminimas pirmas toks aukojimas, kaip tikima, įvykęs prieš pat Dievui išvaduojant izraelitus iš Egipto. Tą naktį Dievas „praėjo“ pro izraelitų namus, nes jų durų staktos ir sąramos buvo apšlakstytos ėriuko krauju, ir paliko gyvus tų namų pirmagimius. |
| lexicalization | lit: Pascha |
| lexicalization | lit: Velykos |
| Ladin | |
| lexicalization | lld: pèsca |
| Macedonian | |
| lexicalization | mkd: Велигден |
| Maltese | |
| lexicalization | mlt: Għid il-Kbir |
| Mongolian | |
| has gloss | mon: Даван туулсан өдөр нь Библийн сударт бичигдсэн байдаг, Еврейн шашны тэмдэглэлт өдөр юм. |
| lexicalization | mon: Даван туулсан өдөр |
| Malay (macrolanguage) | |
| has gloss | msa: Pesakh (Bahasa Ibrani, Bahasa Yiddish: פֶּסַח Pesach, Tiberian: , Bahasa Israel: Pesah, Pesakh, Yiddish: Peysekh, Paysakh) adalah sebuah hari suci dan perayaan Yahudi dan Samaritan memperingatkan kelarian Yahudi dari perhambaan di Mesir. |
| lexicalization | msa: Pesakh Yahudi |
| Dutch | |
| has gloss | nld: Pesach (Hebreeuws: פסח – afgeleid van sloeg over: Pasach), ook bekend als het lentefeest, vrijheidsfeest of matzefeest is een van de belangrijkere feesten in het jodendom. Met Pesach herdenkt men de joodse slavernij in Egypte en de uittocht uit Egypte (Exodus) en daarmee de bevrijding van de slavernij. Deze gebeurtenissen, die niet zijn geverifieerd via bronnen buiten het jodendom, staan centraal in de joodse ethos. |
| lexicalization | nld: Pesach |
| lexicalization | nld: Pasen |
| Norwegian Nynorsk | |
| has gloss | nno: Pesaḥ (hebraisk פֶּסַח [pèsaḥ]), òg skrive Pesach, eller jødisk påske er den første av dei tre jødiske valfartsfestane og blir markert i sju eller åtte dagar frå den 15. nisán. Ein rører ikkje vanlege korn- og brødvarer i alle dei sju eller åtte dagane pesah varar. |
| lexicalization | nno: Pesah |
| lexicalization | nno: Pesaḥ |
| lexicalization | nno: jødisk påske |
| lexicalization | nno: Påske |
| Norwegian Bokmål | |
| lexicalization | nob: jødisk påske |
| lexicalization | nob: Pesach |
| lexicalization | nob: Påske |
| Norwegian | |
| has gloss | nor: :For informasjon om den kristne høytiden, se påske. Pesach (hebraisk פֶּסַח [pesaḥ]), også kalt for jødisk påske, er den største jødiske fest og den kristne påskens historiske opphav. Ordet «pesach» betyr «å gå forbi» og henviser til minne om da Moses førte israelittene ut av fangenskapet i Egypt. Legenden vil ha det til at kvinnene som hadde laget brød til flukten ikke fikk tid til å la dem heve. Under de syv eller åtte dagene som pesach varer spiser jødene matza, usyret og ikke hevet brød, for å minnes denne begivenheten. Det skal ikke finnes noe gjæret mat (Chametz) i huset og i forkant av denne høytiden gjøres det grundig rent i hjemmene. |
| lexicalization | nor: pesach |
| Iranian Persian | |
| lexicalization | pes: پسح |
| lexicalization | pes: عيد پاک |
| Polish | |
| has gloss | pol: Pascha (hebr. פסח - Pesach, przejście, jidysz Pajsoch, Pejsoch), Przaśniki – święto żydowskie obchodzone na pamiątkę wyzwolenia Żydów z niewoli egipskiej. W Izraelu trwa 7 dni, a w diasporze - 8 dni; poczynając od 14 dnia nisan. Od dnia następnego liczony jest omer - jest to okres 7 tygodni, prawie żałobny, w którym ortodoksyjni żydzi nie odprawiają wesel, nie strzygą włosów ani się nie golą. |
| lexicalization | pol: Pesach |
| lexicalization | pol: Wielkanoc |
| lexicalization | pol: Pascha |
| Portuguese | |
| has gloss | por: Pessach (do hebraico פסח, ou seja, passagem), também conhecida como Páscoa judaica, é o nome do sacríficio executado em 14 de Nissan segundo o calendário judaico e que precede a Festa dos Pães Ázimos (Chag haMatzot). Geralmente o nome Pessach é associado a esta festa também, que celebra e recorda a libertação do povo de Israel do Egito, conforme narrado no livro de Shemot (Êxodo). |
| lexicalization | por: Pessach |
| lexicalization | por: Páscoa |
| lexicalization | por: Páscoa judaica |
| Moldavian | |
| has gloss | ron: Pesah sau Pesach, în ebraică פסח, (Paştele evreiesc) este sărbătoarea religioasă din iudaism care simbolizează eliberarea din robia egipteană şi ieşirea din Egipt a evreilor conduşi de Moise, şi cei 40 de ani de peregrinare prin deşert. Este o sărbătoare fixă din calendarul religios ebraic, care se desfăşoară anual în perioada 15-23 a lunii Nisan, lună ce marchează începutul anului ecleziastic ebraic. În timpul acestei sărbători nu se consumă pâine şi nici produse dospite. |
| lexicalization | ron: Pesah |
| lexicalization | ron: Pesach |
| lexicalization | ron: Paşti |
| Russian | |
| has gloss | rus: Пе́сах (, букв. «миновал, обошёл», в ашкеназском произношении — Пе́йсах / Пе́йсох / Па́йсох; , Пи́сха; по-гречески и по-русски — Пасха) — центральный иудейский праздник в память об Исходе из Египта. Начинается на 15-й день весеннего месяца нисан и празднуется в течение 7 дней в Израиле и 8 — вне Израиля. __TOC__ Тора запрещает иудеям в течение праздника употреблять в пищу хлеб и любые другие продукты, содержащие зерновые, которые подверглись закваске (, «хаме́ц» — квасное). Также Тора повелевает есть в эти дни мацу (опресноки). |
| lexicalization | rus: Песах |
| lexicalization | rus: Пасха |
| Slovak | |
| has gloss | slk: Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení ( ). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov). |
| lexicalization | slk: Pesach |
| lexicalization | slk: Veľká noc |
| Slovenian | |
| has gloss | slv: Pásha (ali pesah, hebrejsko: [pesah]) je judovski praznik, ki ga praznujejo konec marca ali v začetku aprila. V slovenščini ta praznik imenujemo tudi judovska velika noč ali praznik opresnikov. |
| lexicalization | slv: Pasha |
| lexicalization | slv: Velika noč |
| Castilian | |
| has gloss | spa: Pésaj (en hebreo פֶּסַח) literalmente "saltear", es la festividad judía que conmemora la salida del pueblo hebreo de Egipto, relatada en el libro bíblico del Éxodo. El pueblo hebreo ve en el relato de la salida de Egipto como el hito que marca el nacimiento del pueblo como tal. |
| lexicalization | spa: pascua |
| lexicalization | spa: Pesaj |
| lexicalization | spa: Pésaj |
| lexicalization | spa: pascua judía |
| Serbian | |
| has gloss | srp: Пасха (јевр. פסח, Песах) је јеврејски празник којим се обележава излазак Јевреја из египатског ропства под Мојсијевим вођством. Пасха је помичан празник који увек пада у пролеће, у суботу, 15. дана месеца нисана, по јеврејском календару. |
| lexicalization | srp: Пасха |
| Swahili (macrolanguage) | |
| has gloss | swa: Pasaka ya Kiyahudi ni kati ya sikukuu muhimu zaidi za dini ya Uyahudi. Sikukuu hii inakumbuka kutoka kwa Wanaisraeli kutoka utumwa walimokuwemo huko Misri. |
| lexicalization | swa: Pasaka ya Kiyahudi |
| Swedish | |
| has gloss | swe: Pesach (hebr. פֶּסַח), den judiska högtiden, det osyrade brödets högtid, firas till minne av uttåget ur Egypten och är en av de viktigaste judiska högtiderna. Det firas samma dag varje år i den judiska kalendern, nämligen den 15:e Nisan (se Andra Mosebok 12:6). Pesach kallas ibland judisk påsk. År 2010 startar Pesach vid solnedgången den 29 mars. Den slutar på natten mellan 5-6 april. (Den 7:e dagen) |
| lexicalization | swe: Pesach |
| lexicalization | swe: påsk |
| Kiswahili | |
| lexicalization | swh: Pasaka |
| Tagalog | |
| has gloss | tgl: :Para sa ibang gamit, tingnan ang paskwa (paglilinaw). Ang Paskwa , Paskua , o Paskuwa (Ebreo: פסח, Pesa, Ingles: Pesach, Passover ) ay isang banal na araw sa Hudaismo kung kailan ipinagdidiriwang ang isang kaganapan sa Eksodo: ang paglaya ng mga Hudyo o sinaunang mga Hebreo Isa itong kapistahan o pestibal ng mga Israelita nagaganap tuwing ika-14 na araw ng buwan ng Nisan (bandang Abril 1). Pesach ang pangalang Hudyo ng pistang ito. Tumatagal ang Pista ng Paskwa ng pitong mga araw. , ang mga Hudyo noong unang Paskwa at inilagay o ipinahid ang dugo nito sa salalayan o balangkas (palibot na patigas) ng mga pintuan ng mga bahay ng mga tao upang "dumaan sa ibabaw" (pariralang "pass over" sa Ingles) ng tahanan ng mga tao ang Diyos at masagip, maligtas, o hindi masali sa kukuhaning mga buhay ng Diyos ang kanilang mga panganay na anak na lalaki. |
| lexicalization | tgl: Paskwa |
| Thai | |
| has gloss | tha: คำว่า "ปัสกา" ตรงกับภาษาฮีบรู ว่า "Paschal" และภาษาอังกฤษใช้คำว่า "passover" แปลว่า "ผ่านเว้น" เป็นเทศกาลที่ชาวยิวระลึกถึงการที่พระเจ้าทรงนำพวกเขาออกจากการเป็นทาสในอียิปต์ ในช่วงประมาณ 1500 ปีก่อนคริสตกาล โดยในคืนก่อนที่ฟาโรห์จะยอมปล่อยชาวอิสราเอลให้ออกเดินทาง พระเจ้าทรงสำแดงอิทธิฤทธิ์ให้เกิดภัยพิบัติประการที่ 10 หลังจากที่ฟาโรห์ปฏิเสธที่ปล่อยพวกอิสราเอล ตามคำบัญชาของพระเจ้ามาแล้ว 9 ครั้ง |
| lexicalization | tha: ปัสกา |
| lexicalization | tha: อีสเตอร์ |
| Turkish | |
| has gloss | tur: Hamursuz Bayramı: (İbranice Pesah פסח) Yahudilerde Mısırdaki kölelikten kurtuluşun anısına her yıl diyasporadaki Yahudilerce 8 gün, İsrail'de ise 7 gün kutlanan bayram. |
| lexicalization | tur: Hamursuz Bayramı |
| lexicalization | tur: Paskalya |
| Ukrainian | |
| has gloss | ukr: Песах — свято Виходу євреїв з Єгипту. |
| lexicalization | ukr: Песах |
| lexicalization | ukr: Великдень |
| Urdu | |
| has gloss | urd: تورات میں تہوار منانے کا حکم تورات میں لکھا ہے: <div style=text-align: center;> اور تم یاد رکھو گے کہ تم مصر میں غلام تھے |
| lexicalization | urd: پیساخ |
| Vietnamese | |
| has gloss | vie: Lễ Vượt Qua hay lễ Quá Hải là lễ quan trọng nhất của người Do Thái, kéo dài một tuần. Chiều ngày 14 tháng Ni-xan (khoảng tháng ba, tháng tư dương lịch), người ta sát tế chiên (cừu) tại đền thờ, rồi tư tế lấy máu chiên mà đổ dưới chân bàn thờ. Khi đêm xuống, người ta sẽ ăn tiệc chiên vượt qua theo gia đình hay theo nhóm mà không quên lấy chút máu chiên bôi lên cửa nhà. Lễ Vượt Qua được cử hành như một cuộc tưởng niệm nhằm giúp mỗi người sống lại kinh nghiệm của cha ông họ được giải phóng khỏi ách nô lệ Ai Cập xưa kia. Trong bữa tiệc, người ta ăn thịt chiên với bánh không men và rau đắng, ngoài ra, họ cũng uống với nhau bốn chén rượu đã được vị chủ tọa bữa tiệc chúc lành để kỉ niệm bốn lời hứa của Thiên Chúa với dân Do Thái: |
| lexicalization | vie: Lễ Vượt Qua |
| lexicalization | vie: Lễ Phục Sinh |
| Walloon | |
| lexicalization | wln: Påke |
| Classical Armenian | |
| lexicalization | xcl: Զատիկ |
| Xhosa | |
| lexicalization | xho: ipasika |
| Yiddish | |
| has gloss | yid: פסח איז א יידישער יום טוב וואס שטאמט פון דער תורה, דער יום טוב ווערט געפייערט י"ד ניסן במשך זיבן אדער אכט טעג צו דערמאנען און זיך אויפרישען די נסים און נפלאות וואס די יידישע פאלק האט איבערגעלעבט ביי יציאת מצרים. |
| lexicalization | yid: פסח |
| Chinese | |
| has gloss | zho: 逾越節,又稱無酵節、巴斯卦節,是猶太教的主要節期之一。此節期紀念上帝在殺死埃及一切頭胎生物的同時,並沒有殺死猶太人的長子。 |
| lexicalization | zho: 逾越節 |
Lexvo © 2008-2026 Gerard de Melo. Contact Legal Information / Imprint